V prípade sanácie mokrých stien poškodených vzlínajúcou kapilárnou vlhkosťou sa na vlhké murivo nanáša špeciálna sušiaca omietka, v ktorej sa počas vysušenia vytvorí veľké množstvo difúzne otvorených mikropórov. Tieto moderné sanačné omietky pri aplikácii nepotrebujú prednástrek. Prvá vrstva sušiacej omietky sa nanáša priamo na vlhký povrch v hrúbke 10 – 15 mm a nechá sa vyschnúť. Na ďalší deň sa povrch navlhčí a nanesie sa vrstva s hrúbkou do 15 mm. Celková hrúbka omietky by nemala byť tenšia ako 20 mm. Následne sa omietka nechá vysušiť. Najskôr po troch dňoch od nanesenia sušiacej omietky sa nanáša jemná sanačná omietka s vysokým obsahom špeciálnych otvorených mikropórov, ktorá slúži na konečné vyrovnanie. Nanáša sa prostredníctvom plastového alebo dreveného hladítka.
Sanačné omietky a omietkové systémy všeobecne slúžia na omietanie vlhkého a taktiež zasoleného muriva v interiéroch aj v exteriéroch. Najpodrobnejšiu špecifikáciu vlastností a aplikácií tohto typu omietok poskytujú smernice spracovávané v rámci spoločnosti WTA (Vedecko-technická spoločnosť pre údržbu budov a pamiatkovú starostlivosť v SRN). Tento typ omietok sa akceptuje aj v rámci európskej normalizácie a ako typ omietky je uvedený v EN 998-1 Špecifikácia mált pre murivo – časť 1: Malty pre vnútorné a vonkajšie omietky. V systéme noriem však doteraz nie je nijaký porovnateľný predpis, ktorý sa zaoberá sanačnými omietkami, a preto sa v praxi používa smernica WTA ako rozhodujúci podklad pre prácu so sanačnými omietkami.
Zvyčajný priebeh degradácie klasickej omietky je, že vlhkosť v kvapalnej forme preniká z muriva do omietky. Prenikajúca voda je nositeľom rozpustných výkvetotvorných solí (roztoky síranov, dusičnanov, chloridov, uhličitanov), ktoré pochádzajú z podložia, ovzdušia, samotného murovacieho materiálu alebo z predchádzajúceho využívania objektu. Voda vynáša rozpustené soli na povrch muriva, t. j. omietky, kde sa odparí (tzv. odparovacia zóna). Soli potom pri hydratačných a kryštalizačných zmenách rozrušujú omietku aj murivo. Vysoká vlhkosť zároveň znižuje mrazuvzdornosť povrchových úprav a vrstiev muriva. Pri uvážení týchto degradačných procesov možno požiadavky na sanačné omietky zhrnúť do troch bodov:
- minimálna kapilárna nasiakavosť, ktorá bráni transportu vody a solí vo vrstve omietky,
- minimálny difúzny odpor omietky umožňujúci difúziu vodnej pary von z muriva, t. j. nezvyšovanie osmotického tlaku a „vytláčanie” vlhkosti vyššie v stene,
- odolnosť proti pôsobeniu expanzných síl vplyvom rekryštalizujúcich solí, t. j. vysoký obsah pórov pre možnosť ukladania solí v štruktúre omietky bez jej poškodzovania.
Po zohľadnení vyššie uvedených požiadaviek je omietka, ktorú možno označiť ako sanačná, charakteristická:
- vysokým obsahom pórov v štruktúre, t. j. vysokou pórovitosťou, ktorá je asi tri- až štyrikrát väčšia ako v klasickej vápennocementovej omietke,
- vysokou priepustnosťou pre vodnú paru (faktor µ < 12),
- výrazne zníženou kapilárnou nasiakavosťou.
Inými slovami, sanačná omietka má vhodne nastavenú vysokú otvorenú pórovitosť (obr. 1) a úroveň vnútornej hydrofobizácie. Hydrofobizácia sanačnej omietky obmedzuje prienik kvapalnej vody cez omietku na jej povrch a vysoká otvorená pórovitosť zaisťuje veľmi nízky difúzny odpor omietky proti prenikaniu vodnej pary. Takto zaistená vysoká priepustnosť sanačného systému vytvára priaznivé podmienky na odvod vlhkosti z muriva vo forme vodnej pary a na prípadné vysychanie muriva.
Sanačné omietkové systémy možno charakterizovať ako špeciálne omietky, ktoré spĺňajú dôležité požiadavky pre ich použitie na vlhký a soľami poškodený podklad. Je dôležité, aby mali veľmi nízky difúzny odpor, čo umožňuje vysokú priepustnosť vodných pár, aby obsahovali veľké množstvo pórov, ktoré umožňujú prijímať a uskladňovať škodlivé solí, aby mali nízku kapilárnu nasiakavosť, ktorá neumožní vode preniknúť kapilárami v omietke až na povrch, a zároveň má mať nízky súčiniteľ tepelnej vodivosti , ktorý vedie k zvýšenému tepelnoizolačnému efektu omietky. Sanačné omietky posúvajú polohu odparovacej zóny do jadra omietky a preto nedochádza k výkvetom solí na povrchu a k následnej deštrukcii omietky. Sanačné omietky predstavujú praktické a hospodárne riešenie problémov vlhkého a soľami poškodeného muriva. Životnosť sanačných omietok je niekoľkonásobne vyššia ako pri obyčajných omietkach. Pri realizovaní primárnych sanač-ných opatrení spojených s aplikáciou sanačných omietkových systémov je životnosť omietky porovnateľná s omietkami na suchom podklade.